Odborné články - Hydroponické pestovanie rastlín

Hydrokultúra je nenáročný systém pestovania rastlín bez pôdy. Hydroponické rastliny sa pestujú v živnom roztoku a minerálnom substráte LECA, ktorý nahrádza stabilizačné vlastnosti pôdy a vďaka kapilarite umožňuje kyslíku, vode a živinám rovnomerne sa šíriť ku koreňovému balu.

Pevná forma hnojiva funguje na princípe postupného uvoľňovania prvkov do vody. V kvetináči je ukazovateľ hladiny vody, tzv. hladinomer, ktorý udáva množstvo vody v kvetináči. Zásoba vody prináša výhody menej častého polievania, čím sa znižuje aj riziko hniloby koreňov. Hnojenie sa eliminuje na raz za cca pol roka.

Hydrokultúrne rastliny sú robustnejšie, menej náchylné k chorobám a ich životnosť je dlhšia. Vyžadujú pri tom menej starostlivosti ako rastliny v pôde.

Postup, ako zasadiť hydroponickú rastlinu

I. Výber vhodného kvetináča pre hydroponickú výsadbu

Hydroponická rastlina je zakorenená v tzv. kultúrnej nádobe. Kultúrna nádoba je (zväčša) hnedý alebo tmavosivý základný črepník, v ktorom hydroponickú rastlinu zakúpite. Hydroponickú rastlinu z kultúrnej nádoby nikdy nevyberáme!

Veľkosť kultúrnej nádoby uvádzame priamo v názve rastliny – ide o dve čísla oddelené lomítkom. Kultúrne nádoby mávajú štandardné veľkosti – prvé číslo označuje priemer kultúrnej nádoby v centimetroch, druhé číslo (za lomítkom) označuje výšku kultúrnej nádoby. Ak je pri rastline uvedené číslo „22/19“, znamená to teda, že kultúrna nádoba danej rastliny má v priemere 22 cm a na výšku má 19 cm.

Veľkosť kultúrnej nádoby je podstatným údajom pri výbere vhodného obalového kvetináča – vodenepriepustného črepníka, do ktorého zasadíme hydroponickú rastlinu. Vybraný črepník by nemal byť príliš veľký, ani príliš malý k veľkosti kultúrnej nádoby a danej rastliny. V skratke platí, že obalový črepník by mal byť o pár centimetrov širší ako kultúrna nádoba, aby v ňom mala rastlina adekvátne veľkú zásobu vody (nie zbytočne veľkú, ani príliš malú).

Ak je obalový kvetináč príliš vysoký, zvykne sa do požadovanej výšky (väčšina kultúrnych nádob má na výšku 19 cm, preto by vnútorná hĺbka obalového črepníka mala byť tiež cca 19 cm) vystlať materiálom (napr. polystyrén), prípadne sa používajú kvetináče s dvojitým dnom alebo adekvátne plytké výsadbové nádoby, ktoré sa vložia do príliš vysokého obalového kvetináča. S výberom vhodného kvetináča vám radi poradia naši predajcovia.

II. Vysádzanie hydroponickej rastliny

1. Obalový kvetináč na výsadbu hydroponickej rastliny by mal mať rovné dno – aby kultúrna nádoba stála na rovnom podklade. Na dno pripraveného obalového kvetináča vysypeme dávku tuhého hydroponického hnojiva (ponúkame 250 alebo 1000 mililitrové balenie).

2. Do stredu obalového kvetináča postavíme hydroponickú rastlinu v kultúrnej nádobe.

3. Do obalového kvetináča postavíme hladinomer. Hladinomer možno postaviť do otvoru na kultúrnej nádobe, ktorý slúži práve na umiestnenie hladinomeru; prípadne ho možno umiestniť kdekoľvek do priestoru medzi kultúrnou nádobou a stenou obalového kvetináča – kde nám to bude najväčšmi vyhovovať. Hladinomer musí stáť na rovnom podklade, nič sa nesmie dostať pod neho – v opačnom prípade nebude správne ukazovať hladinu vody v kvetináči.

4. Obalový kvetináč zaplníme hydroponickým substrátom LECA tak, aby hrany kultúrnej nádoby nebolo vidno. Dbáme o to, aby sa guličky nedostali pod kultúrnu nádobu s rastlinou ani pod hladinomer.

Polievanie hydroponickej rastliny

Hydroponické rastliny zalievajte len toľko, aby ukazovateľ hladiny vody dosiahol optimum (stredné značenie)! Na maximum zalievajte len výnimočne počas dlhšej neprítomnosti, dovolenky, prípadne na veľmi svetlom mieste v lete. Keď ukazovateľ vody klesne na minimum, počkajte ešte 2-3 dni (tzv. obdobie alebo fáza sucha) podľa veľkosti nádoby a zalejte opäť na optimum.

Na menej svetlých miestach hlavne pri kmeňových rastlinách a v menej slnečných obdobiach je potrebné zalievať menej (na ¼, t.j. približne medzi minimum a optimum) a po dosiahnutí minima čakať o jeden, dva dni dlhšie. Korene drevnatých rastlín (ako napr. yucca, dracéna) potrebujú vzduch na dýchanie, preto ich v žiadnom prípade nepolievajte skôr, ako hladinomer dosiahne minimum!

Hydrokultúrne rastliny polievame systémom príliv-odliv v intervale 14 dní. T.j. rastliny zalejeme po optimum a v priebehu 14-tich dní musí hladinomer klesnúť na minimum. Pokiaľ hladinomer dosiahne minimum skôr ako za 14 dní, rastliny polejeme skôr a pridáme zodpovedajúce množstvo zálievky. Pokiaľ po 14-tich dňoch hladinomer na minimum neklesol, prebytočnú vodu odčerpáme resp. počkáme, pokiaľ klesne na minimum a ďalšie 2-3 dni a následná zálievka musí byť o zodpovedajúce množstvo vody nižšia tak, aby kvetináč preschol za 14 dní.

Pokiaľ je ukazovateľ hladinomeru na minime, stále sa v kvetináči nachádza cca ½ cm vody (polomer plaváčiku hladinomera). Či sa toto množstvo v kvetináči nachádza zistíme, ak nakloníme kvetináč na stranu hladinomeru. Pokiaľ sa v ňom ešte nachádza zostatok živného roztoku z predchádzajúcej zálievky, hladinomer začne stúpať. V tomto prípade so zálievkou počkáme ešte min. jeden až dva dni.

Rastliny zalievame odstátou, vlažnou (18-22°C) vodou.

Zálievku a dĺžku obdobia sucha (t.j. fáza po poklese ukazovateľa hladiny vody na minimum, kedy 2-3 dni rastlinu nezalievame) treba vždy prispôsobiť požiadavkám tej ktorej rastliny a aktuálnym pestovateľským podmienkam (ročné obdobie, požiadavky rastliny počas vegetačného kľudu) – o vhodnom zalievaní vás budú pri kúpe rastliny informovať naši predajcovia.

Prihnojovanie hydroponickej rastliny

Tuhé hydroponické hnojivo HM10 zásobuje rastliny živinami počas 4-6 mesiacov. Pri výsadbe novej hydroponickej rastliny hnojivo vysypeme na dno obalového kvetináča. Ak prihnojujeme už vysadenú rastlinu, hnojivo nasypeme zvrchu na substrát. Hnojivo nemusíme rozsýpať po povrchu, stačí ho nasypať na jedno miesto. Rastlinu najbližšie zalievame cez miesto, kam sme aplikovali hnojivo, aby sa zmylo dolu ku koreňom rastliny.

Rastliny bez zeme, je to príroda? Ale áno, veď všetok život – ako je známe – pochádza z vody. Aj prvé rastliny vyrastali na vlhkej chladnúcej láve pobreží a zemina ako substrát sa vytvorila až oveľa neskôr...

Hydrokultúry – ako ich dnes poznáme – presne zodpovedajú spôsobu života týchto „prarastlín“. História hydrokultúr ako izbových rastlín siaha do polovice minulého storočia, keď Justus von Liebig ukončil nesprávnu teóriu humusu ako jediného substrátu vhodného na pestovanie rastlín.

Na pestovanie hydrorastlín v interiéroch sa najčastejšie využíva systém nádoby v nádobe, pričom rastlina je zakorenená vo vodopriepustnej vnútornej nádobe (kultúrna nádoba), ktorá stojí vo vodotesnej vonkajšej nádobe (obalový kvetináč). Veľmi dôležitou pomôckou je hladinomer. Tento ukazuje stav hladiny živného roztoku v kvetináči.

Časté sú otázky, či hydrorastliny vyzerajú rovnako a či majú rovnaké nároky ako rastliny v zemine. Odpoveď znie áno, ale aj v tomto prípade platí, že výnimka potvrdzuje pravidlo. V nadzemných častiach rastlín a vo fyziologických funkciách nie sú žiadne rozdiely. Hydrorastliny však vo vode, resp. v živnom roztoku, vytvárajú korene iného druhu ako rastliny v zemine. Presne táto odlišnosť robí prerobenie rastlín zo zeminy na hydroponický systém pestovania problematickým, nie však neriešiteľným. Určite je však jednoduchšie zakorenenie odrezkov vo vode a následné hydrokultúrne pestovanie.

Podstatná výhoda hydrorastlín spočíva v zásobe vody, ktorú má rastlina k dispozícii, čím sa predĺži interval medzi polievaním a možné preliatie je zriedkavejšie. Hydrorastlina optimálne zásobená živinami je robustná, pevná a menej náchylná na choroby. Čo sa týka nárokov na svetlo, teplo a ostatné nároky, nie je medzi hydroponickým a zeminovým pestovaním žiaden rozdiel. Tiež, čo sa týka rezu, kvitnutia, periód vegetatívneho pokoja a podobne, nie sú medzi hydrorastlinami a rastlinami v zemine rozdiely.

Najdôležitejšie výhody hydrokultúr:

• neomylná kontrola hladiny živného roztoku v nádobe pomocou ukazovateľa hladiny vody – voda sa udržuje v správnom pomere so vzduchom a rastliny majú optimálne životné podmienky;
• zásoba vody umožňuje bezstarostnú neprítomnosť počas dovoleniek alebo víkendov;
• potrebných je menej vedomostí a času na prihnojovanie a polievanie rastlín;
• žiadne problémy s kvalitou pôdy, prípadne s jej miešaním, pôda sa postupom času okysľuje a musí sa vymieňať; hydroponický minerálny substrát LECA má stabilnú štruktúru, je chemicky neutrálny, čistý a bez zápachu, je dekoratívny, nepotrebuje byť obnovovaný a zaručuje menší výskyt chorôb a škodcov;
• presádzania sú nutné len s veľkým časovým odstupom, ak sú vôbec nutné;
• rastliny s rozličnými nárokmi na pôdu môžu rásť v jednej nádobe;
• dlhodobá výživa zabezpečí bezproblémovú výživu počas 4 – 6 mesiacov a vytvára tým úsporu času a výdavkov oproti rastlinám v pôde;
• hydrokultúrou sa dá zvýšiť vlhkosť vzduchu o cca 10%.

Živný roztok je nevyhnutnou súčasťou hydroponického pestovania rastlín. Živný roztok vytvoríme zmiešaním čistej vody so špeciálnym hnojivom vyvinutým pre hydrokultúry. Takéto hnojivo obsahuje všetky hlavné aj stopové prvky vo forme, ktorá je ideálnou pre rastliny.

Hydroponické hnojivo je dostupné hlavne v pevnej forme. Obsahuje len potrebné prvky, bez balastných látok (močoviny). Pevná forma hnojiva funguje na princípe jontomeničov, na ktorých sú naviazané prvky ako sodík, fosfor a draslík, ktoré sa postupne uvoľňujú do vody. Iontomeniče svojim nábojom menia polarizáciu iónov vápnika, čím zmäkčujú tvrdú vodu.

Hnojivá určené pre pestovanie rastlín v pôde nie sú pre vytvorenie živného roztoku vhodné. Ich obsah stopových prvkov je pre hydroponické pestovanie nedostatočný. Okrem toho veľa z nich obsahuje močovinu, ktorá v živnom roztoku – kvôli vytváraniu amoniaku a jeho neskoršej  premene (tzv. nitrifikácii) – negatívne ovplyvňuje hodnotu pH živného roztoku a týmto škodí rastlinám. Hydroponické hnojivá sa, naopak, môžu s veľkým úspechom použiť pre rastliny pestované v pôde.

Ku koreňom sa živný roztok dostáva pomocou kapilarity hydroponického substrátu LECA. Živiny sú rovnomerne rozložené a rastliny netrpia nedostatkom základných prvkov. Hydroponický substrát rozvádza roztok rovnomerne zospodu smerom hore.

Viac o hydroponickom substráte >>>

Živný roztok sa neodporúča miešať s dažďovou vodou pre možné znečistenie dažďovej vody.

V našej ponuke nájdete dlhodobé hydroponické hnojivo HM 10.

Neoddeliteľnou súčasťou hydroponického pestovania interiérových rastlín je aj hydroponický minerálny substrát. Pomocou kapilarity rozvádza živný roztok rovnomerne ku koreňom a zabezpečuje stabilitu rastliny.

Nie všetky minerálne substráty sú kvôli svojim chemickým vlastnostiam vhodné na hydroponické pestovanie. Nenechajte sa pomýliť! Napriek takmer totožnému vzhľadu u nás známy keramzit nie je to isté, čo hydroponický substrát – keramzit na hydroponické pestovanie rastlín nie je vhodný! Keramzit je odpadový materiál, ktorý vzniká pri spracovaní keramiky, kdežto LECA je vyrábaná špeciálne pre potreby hydropónie.

Prečo nie je keramzit vhodný na pestovanie hydroponických rastlín?

• môže obsahovať prímesi,
• môže nepredvídateľne zareagovať so živým roztokom a rastlinám ublížiť,
• môže upchať hladinomer, pretože sa drobí
• nemusí byť pH neutrálny, čo je podmienkou hydroponických substrátov.

Ideálny substrát pre hydropóniu je známy aj pod medzinárodne používaným názvom LECA (skratka od: Light Expanded Clay Aggregate). Je to surový íl vypálený pri cca 1 200°C, kedy sa nafúkne na viacnásobok svojej pôvodnej veľkosti. Poznáme viac zrnitostí LECA – od 3 do 20 mm podľa použitia.

Lvton, zrnitosť 8 - 16 mm, balenie 25 l k produktu >>>

Oproti zeminovému substrátu má LECA viacero výhod. Minerálny substrát LECA je chemicky stály, čím neovplyvňuje pH živného roztoku. Na rozdiel od zeminového substrátu neobsahuje žiadne organické časti, ktoré sú často „živnou pôdou“ pre hniloby  a plesne. Zvonku sú granuly LECA pokryté drobnými pórmi, čím zabezpečujú lepšiu kapilaritu. Zvnútra má LECA sčasti uzavreté póry. LECA je ľahká a nezaťažuje koreňový systém.

Vonkajší obalový kvetináč je minerálnym substrátom vysypaný až po okraj – tak, aby nebolo vidno zakoreňovaciu kultúrnu nádobu. Medzi granulami LECA sa nachádza max. do jednej tretiny výšky nádoby rezerva živného roztoku. Zvyšná časť výšky nádoby, kde je ideálna zmes vlhkosti živín a vzduchu, je určená pre koreňový systém rastlín. Vlhkosť substrátu sa znižuje zdola nahor, čo dovoľuje rastline vytvárať korienky v časti, ktorá najlepšie vyhovuje jej nárokom. Vrchná časť LECA je úplne suchá.

Hlavné výhody hydrosubstrátu LECA:

• vhodná štruktúra – zrnitosť substrátu zabezpečuje optimálne obrastanie koreňmi a stabilitu rastliny;
• porézny povrch pre optimálne vzlínanie vody;
• chemická neutrálnosť voči živnému roztoku;
• príjemná farba, dekoratívnosť;
• neobsahuje žiadne organické časti, čím sa dosiahne odolnosť voči hnilobe koreňov a taktiež hubovitým chorobám.

Rastliny bez pôdy, známe ako hydroponické rastliny, rastú v živnom roztoku (vode a hnojive) a minerálnom substráte známom ako LECA, ktorý nahrádza stabilizačné vlastnosti pôdy a vďaka kapilarite umožňuje kyslíku, vode a živinám rovnomerne sa šíriť ku celému koreňovému balu. Pri interiérovom pestovaní hydroponických rastlín sa na hydroponické pestovanie väčšinou používa obalový kvetináč, kultúrna nádoba, v ktorej je zakorenená hydroponická rastlina a hladinomer na kontrolu výšky živného roztoku. Ide o nenáročný systém pestovania rastlín.

Viac o živnom roztoku >>>

Na hydroponické pestovanie rastlín v interiéroch sa využíva:

• systém nádoby v nádobe, pričom rastlina je zakorenená vo vodopriepustnej vnútornej nádobe (kultúrna nádoba), ktorá stojí vo vodotesnej vonkajšej nádobe;
• hladinomer, ktorý ukazuje stav hladiny živného roztoku v nádobe;
• hydroponický substrát – LECA, ktorý je chemicky stály a ideálny pre hydropóniu;
• hydroponické hnojivo obsahuje všetky hlavné aj stopové prvky vo forme, ktorá je prijateľná pre rastliny.

Viac o hydroponickom substráte >>>

Hydroponické pestovanie rastlín je ideálne riešenie pre ľudí, ktorí nie sú ochotní vzdať sa svojho zaneprázdneného životného štýlu, ale chcú mať vo svojich domovoch oázu pokoja a oddychu. Všetky predsudky vychádzajú z neznalosti o hydroponickom pestovaní a pritom je to veľmi jednoduché!

Po zasadení rastliny absentuje každoročné presádzanie. Hnojivo, ktoré je ľahko prijateľné pre rastliny, sa aplikuje raz za 4 až 6 mesiacov a polievanie sa redukuje v závislosti od veľkosti kvetináča, typu rastliny a jej nárokov na raz za 2 až 4 týždne. Množstvo zálievky je kontrolované plavákom hladinomeru, ktorý ukazuje stav vody v nádobe.

Viac o hydroponickom hnojive >>>

Hydroponické ratliny sa prejavujú dlhovekosťou a zdravím, pretože majú vyvážený prísun kyslíka, vody a živín. Vďaka týmto aspektom rastlina nemusí vynakladať energiu na rast koreňov za výživou, ale môže ju investovať do rastu nadzemných častí. Navyše korene nie sú zaťažované hmotnosťou pôdy, pretože LECA je oveľa ľahšia. Pôda pri pestovaní rastlín ostáva často dlhodobo vlhká, čo spolu s organickými látkami obsiahnutými v pôde poskytuje živnú pôdu pre vznik plesní, húb a baktérií. Tieto látky sú škodlivé tak pre rastliny, ako aj pre človeka, pretože spôsobujú rôzne ochorenia. Pri hydroponickom pestovaní ostáva vrchná vrstva LECY vždy suchá a tým, že neobsahuje organické látky, nedáva možnosť udržať sa ani prípadným spóram. LECA ma jedinečné vlastnosti, ktoré zabezpečujú optimálne rastové podmienky.

Vyššie zaobstarávacie náklady pri hydroponickom pestovaní sú vykompenzované pohodlnosťou a komfortom pri pestovaní rastlín.

Zhrnutie výhod hydropónie:

• jednoduchá kontrola hladiny živného roztoku v nádobe pomocou hladinomeru (ukazovateľa hladiny vody);
• bezstarostne strávený čas počas dovoleniek alebo víkendov, nakoľko zalievanie je potrebné raz 2 až 4 týždne;
• regulovaný prísun živín v ľahko prijateľnej forme pomocou dlhodobého hnojiva pre hydropóniu;
• úspora času a výdavkov – dlhodobá výživa zabezpečí bezproblémový prísun živín počas 4 až 6 mesiacov;
• potrebných je menej vedomostí a času na prihnojovanie a polievanie rastlín;
• žiadne problémy s kvalitou pôdy, príp. s jej miešaním;
• hydropónia ideálna do priestorov so zvýšenými nárokmi na hygienu, nakoľko má LECA (minerálny substrát) stabilnú štruktúru, je chemicky neutrálna, čistá a bez zápachu, je taktiež veľmi dekoratívna a nepotrebuje byť tak často obnovovaná, naviac zaručuje menší výskyt chorôb a škodcov;
• odpadáva každoročné presádzanie, ktoré je pri hydropónii nutné len s veľkým časovým odstupom (ak je vôbec potrebné) a aj rastliny s rozličnými nárokmi na pôdu môžu rásť v jednej nádobe.